|
|
|
DRAKOMIR.com > Umenie vojny > Sun-c´VII. - Vojnový stret |
Sun-c´VII. - Vojnový stret
Obyčajne sa vojsko vedie takto: Od chvíle, keď vojvodca dostane príkaz vládcu, zvolá vojsko a zostaví ozbrojené oddiely aby sa stretol s nepriateľom a zaujal pozície, nie je preňho nič ťažšie ako vojnový stret. V ňom je potom najťažšie meniť popletené v priame a premeniť nepriazeň osudu vo vlastnú výhodu.
Preto ak pripravíš nepriateľovi spletitú cestu a zlákaš ho vidinou zisku, dorazíš na bojisko skôr než on, aj keď si sa na cestu vydal neskôr. Dokážeš to vďaka poznania spletitého a priameho.
Je rozdiel medzi bandou ozbrojených ľudí a vojskom. Vojsko je organizované, a organizácia musí vyhovovať podmienkam boja. Organizácia mení boj muža proti mužovi na boj vojska proti vojsku.
Stretnutie bojovníkov je priaznivé. Stretnutie davov je nebezpečné. Ak sa celé vojsko ponáhľa za vidinou zisku, nedorazí včas. Ak opustíš časť svojho vojska aby si sa ponáhľal za výhodou, utrpíš stratu svojich mužov.
Ak odložíš ťažkú výstroj aby si sa ponáhľal dňom i nocou bez zastávky, ak každý deň prejdeš dvojnásobok denného pochodu, ak prejdeš sto míľ v honbe za ziskom, budú tvoji vodcovia zajatí. Silní dorazia prví nasledovaní zoslabnutými. Ak to rozkážeš, len jeden z desiatich mužov dôjde na bojové pole. Ak prejdeš päťdesiat míľ v honbe za ziskom, stratíš vodcu predného voja a len polovica tvojich mužov dôjde k cieľu. Ak prejdeš v honbe za ziskom tridsať míľ, dostihnú cieľ dve tretiny tvojho vojska.
Vedz, že ak vojsko nemá výstroj ani výstroj, je všetko stratené. Ak nemá čo jest, je všetko stratené. Ak nemá zásoby, je všetko stratené.
Sun-c´ vždy varoval pred uponáhľanými rozhodnutiami a nevýhodami na prvý pohľad výhodných postupov. Tentoraz upozorňuje na nutnú jednotnosť vojska, jeho ucelený postup a na organizáciu činností tak, aby vojsko nebolo oslabované.
Preto ten, kto nepozná plány zemepánov sa nemôže dopredu spoliehať a žiadne spojenectvo. Ten, kto nepozná hory, lesy a priesmyky, kto nepozná povahu močiarov nemôže viesť vojsko vpred. Ten, kto nemá miestnych sprievodcov, nemôže využiť výhod krajiny.
Ak je výhoda domáceho prostredia na strane nepriateľa a vojsko operuje na cudzom území, je dôležité získať si tamojšiu podporu a informácie od domácich ľudí aby mohlo vojsko pôsobiť v krajine s prehľadom a vyhýbať sa pascám.
Preto sa teda armáda stavia lsťou, vedie sa dopredu za získaním výhod a neustále mení svoj tvar, člení sa a znovu zoskupuje. Len tak dokáže byť rýchla ako vietor, nehybná a stála ako les. Ak dokáže útočiť a ničiť ako oheň, ak stojí ako hory. Spoznať ju je rovnako ťažké ako spoznať tmu, ale pohybuje sa ako hrom.
Ak nepriateľ pozná veliteľovo vojsko, je vo výhode. Preto ho treba zámerne klamať, aby nedokázal získať informácie o vojsku.
Ak vyplieniš kraj, rozdeľ bohatstvo medzi svojich mužov. Ak rozšíriš územie ktoré ti podlieha, rozdeľ zisky. Využi pomer síl a daj sa do pohybu. Ten, kto prvý porozumie umeniu spletitého a priameho, ten zvíťazí. To je umenia vojenského stretu.
Plienenie je v dnešných konfliktoch ktoré sú pod kontrolou médií de facto neprípustné. Väčší význam má uvedenie potreby pochopenia “spletitého a priameho“, teda ako už bolo uvedené, výhod ktoré robia vojsko vojskom.
V Knihe Riadenie vojsk sa hovorí: „Pretože jeden druhého nepočuli, zhotovili si gongy a bubny. Pretože jeden druhého nevideli, zhotovili si prapory a vlajky.“ Gongy, bubny, prapory a vlajky sú prostriedkom k dosiahnutiu uší a očí mužov. Ak sú muži jednotní, nebudú odvážni kráčať sami vpred a bojazlivý nebudú sami ustupovať z boja. Tak sa riadi veľká sila mužov.
Preto v nočných bojoch nešetri oheň a bubny, cez deň potom vztýč početné prapory a vlajky aby si dal mužov oči a uši.
Komunikácia v časoch keď žil Sun-c´ bola dosť problematická. Jeho rady ale platia aj dnes. Kvalitný komunikačný systém dovoľuje veľkému vojsku aj v praxi vykonávať manévre rovnako ako pri plánovaní.
Ducha – Čchi sa dá ukradnúť, myseľ každého vojvodcu sa dá ovládnuť. Vedz teda, že ráno je Čchi všetkých mužov najmocnejšie, behom dňa potom stráca na sile a večer sa úplne vyčerpáva. Preto ten, kto je dobrým vojvodcom, sa vyhýba dobe, keď je Čchi nepriateľa najsilnejšie, a udrie naň vtedy, keď zoslabne alebo sa úplne vyčerpá. To je cesta k ovládnutiu Čchi.
Nočné útoky v réžii vojska ktoré samo vie bojovať v noci a je na nočný boj pripravené mávajú zdrvujúci dopad. Vojaci nepriateľa sú slabí, mnohokrát nemajú pri sebe zbrane, moment prekvapenia má zdrvujúce následky. A platí to nielen o noci. Aj Saladin zaútočil na križiakov až keď boli celé dni na púšti, vodu otrávil, takže ich vojsko zomieralo bez boja. Už keď zostával len tieň voľakedajšej armády, zaútočil. O víťazovi snáď ani netreba diskutovať.
V pevnom poriadku očakávaj neusporiadané vojsko, v kľude očakávaj lomoziaci dav. To je cesta k ovládnutiu mysli.
Nepriateľ môže taktiež zámerne klamať a podvádzať. Žiadne riziko nemôže byť podcenené, nemožno uveriť vždy tomu, čomu veriť chceme. Ak sa niečo zdá až príliš zjavné, často to skrýva svoju skrytú stránku.
S blízkymi očakávaj vzdialených, s odpočinutými očakávaj zamdlených, so sýtymi očakávaj hladných. To je cesta k ovládnutiu sily.
Aj nevojenská výhoda môže mať za následok vojenské víťazstvo. Zoslabnuté, unavené a hladné vojsko, aj keď väčšie, sa nikdy nemôže vyrovnať vojsku ktoré týmito problémami netrpí. Sila spočíva aj v takýchto faktoroch, nie len v zbraniach a svaloch.
Nestavaj sa do cesty dobre usporiadaným oddielom, nenapádaj dobre vedené útvary. To je cesta k ovládnutiu zmeny.
Ak je potrebné obrátiť rovnováhu síl, je príliš riskantné začínať od najsilnejších jednotiek a postavení nepriateľa. Jednoduchšie je nepriateľa oslabiť a až potom poraziť, než ho poraziť za jeden deň.
Takýto je spôsob vedenia vojska: Nežeň sa proti návršiam. Nenapádaj tých, ktorí majú hory za chrbtom.
Neprenasleduj tých, čo predstierajú ústup. Neútoč na šíky bažiace po boji. Nevrhni sa na oddiel ktorý má byť návnadou. Nebráň vojsku ktoré ustupuje k domovu. Ak obliehaš vojsko, nechaj mu cestu k úniku. Nevystavuj vyčerpaného útočníka tlaku. To sú spôsoby vedenia vojska.
Mohlo by sa zdať, že niektoré časti tohto odseku protirečia všetkému čo Sun-c´ kedy napísal. Nie je tomu tak. Že netreba útočiť na vojsko ktoré je pripravené na boj, resp. nerobiť to čo po veliteľovi chce nepriateľ je logické. No nechať zvyšky porazeného vojska odísť domov, či nenútiť k zúfalému boji i tak porazeného protivníka je taktiež neraz len plytvaním síl.
Autor:
Tomáš Beňuš
tomas.benus gmail.com
|
|
