EXO hosting
DRAKOMIR.com > Umenie vojny > Sun-c´III. - Plánovanie útoku

Sun-c´III. - Plánovanie útoku



Obyčajne je spôsob vedenia nasledovný: Najdôležitejšie je zachovať hlavné mesto nepriateľského štátu, zničiť jeho hlavné mesto je až na druhom mieste. Najdôležitejšie je zachovať jeho armádu, zničiť jeho armádu je až na druhom mieste. Najdôležitejšie je zachovať jeho pluky, zničiť jeho pluky je až na druhom mieste. Najdôležitejšie je zachovať jeho oddiely, zničiť jeho oddiely je až na druhom mieste. Preto získať sto víťazstiev v sto bitkách nie je znakom dobrého vojvodcu. Pravým znakom vynikajúceho vojvodcu je podrobenie nepriateľa bez boja.

Oslabovať svoju armádu ničením nepriateľskej v desiatok bitiek nemusí zaručiť víťazstvo. Zabíjanie a ničenie len sťaží pôsobenie vojska na nepriateľskom území. Zničenie jeho miest naruší infraštruktúru toľko potrebnú na udržanie poriadku. V Iraku došlo k chybe, keď bola rozpustená napr. polícia ktorá bola ochotná pomôcť pri udržiavaní poriadku (polícia v Basre de facto pomáhala Britom udržiavať poriadok v uliciach ešte predtým ako padol Bagdad). Ak sa podarí získať nepriateľské vojsko ktoré pomôže pri udržiavaní krajiny, nebude samotná armáda zbytočne oslabovaná.



Najväčším umením vojenstva je zaútočiť na plány nepriateľa. Ďalší v rade je útok na jeho spojenectvá, potom na jeho armádu a najmenším umením je zaútočiť na opevnené mestá.
Útok na opevnené mesto sa vedie len ak je nevyhnutný. Príprava obrovských posuvných štítov, obrnených útočných vozov a ďalších prostriedkov a nástrojov potrvá tri mesiace. Ďalšie tri mesiace potrvá kopanie. Ak vojvodca neprekoná svoju nedočkavosť a prikáže útok vtedy ,keď sa jeho vojaci vrhnú na hradby ako mravce, zabije tretinu svojich dôstojníkov a tretinu svojich vojakov, a mesto aj tak nepadne. Takéto nešťastia prináša útok na opevnené mestá.
Preto si vynikajúci vojvodca podrobí cudziu armádu bez toho, aby viedol bitku, obsadí opevnené mesto bez boja a zničí nepriateľský štát bez dlhej vojny. Musí bojovať pod nebesami a jeho hlavným cieľom musí byť zachovanie. Len tak neotupí svoje zbrane, a to čo dobyl, ostane zachované. To je spôsob, ako plánovať útok.

Mimoriadne poučný úryvok hovorí o tom, ako degradovať schopnosti aj tej najväčšej armády. Boj v mestách je nočnou morou, a obchádzanie miest kde sa predpokladá silný odpor je známi už z 2. svetovej vojny a dožil sa až vojny v Iraku. Síce spomenutých šesť mesiacov je už dnes neaktuálnych, no naďalej platí, že ide o veľké riziko, o čom sa v Groznom mohli presvedčiť ruskí tankisti. Zbytočné ničenie nepriateľského štátu vedie akurát k nutnosti venovať po vojne veľa úsilia na nápravu škôd.


Obyčajne je spôsob vedenia boja nasledovný: Ak si desaťkrát silnejší ako oni, obkľúč ich. Ak si päťkrát silnejší, zaútoč. Ak si dvakrát taký silný, rozdeľ svoje sily. Ak si rovnako silný ako tvoj nepriateľ, môžeš sa pustiť do boja. Ak je počet tvojich mužov menší, môžeš využiť lesť, a ak je oveľa menší môžeš sa boju vyhnúť. Len slabá a tvrdohlavé vojsko môže padnúť do zajatia silného nepriateľa.

Je dôležité uvedomiť si, že útok a útek nie sú jedinými taktickými postupmi. Aby došlo k čo najmenším stratám, je nápomocné manévrovaním dezorientovať nepriateľa. Viesť so slabým vojskom prehranú bitku tiež nemá zmysel. Je potrebné nepriateľa oklamať, alebo sa boji vyhnúť, čo tiež mnohokrát musí byť sprevádzané manévrom či klamaním, nakoľko bezhlaví útek je ľahko predvídateľný a využiteľný.


Vojvodca je pilierom štátu. Ak je jeho nadanie všestranné, bude štát silný. Aj je pilier poznamenaný puklinami, bude štát slabý.

Štát je taký schopný ako jeho panovník. Ani armáda levov nemôže dobre bojovať, keď je vedená ovcou. Poučný úryvok by si mali vziať ľudia k srdcu aj v dnešných časoch.


Preto existujú tri spôsoby, ktorými môže panovník uviesť armádu do problémov:
•    Nevie, že vojsko nemá postupovať, a predsa postup nariadi. Alebo nevie, že vojsko nemá ustupovať, a predsa ústup nariadi. Tomu sa hovorí „zapletenie vojska“.
•    Nerozumie náležitostiam vojska, ale vedie ho ako civilní úrad. Potom spôsoby zmätenie svojich dôstojníkov.
•    Nerozumie rovnováhe síl vojska, ale vezme na svoje ramená zodpovednosť velenia. Potom zaseje pochybnosti medzi svojich dôstojníkov.
Ak je vojsko zmätené a plné pochýb, rastie nebezpečenstvo povstanie ďalších vládcov. Tomu sa hovorí „neusporiadaná armáda lákajúca cudzie vojsko k víťazstvu“.


História je plná prípadov, v ktorých bola armáda zle vedená kvôli panovníkovi. Západné mocnosti počas 2. svetovej vojny dokonca upustili od útoku na Hitlera, a jedným z dôvodov bolo, že armádu viedol tak zle, že tým vlastne pomáhal k rýchlemu víťazstvu. V takýchto prípadoch je možnosť vzbury vojska. Ďalej hrozí, že neschopného panovníka opustia jeho spojenci.


Preto je päť vecí, z ktorých sa dá spoznať víťazstvo:
•    Ten, kto vie, kedy sa môže pustiť do boja a kedy sa boji vyhnúť, ten zvíťazí.
•    Ten, kto vie, ako riadiť veľké aj malé vojsko, ten zvíťazí.
•    Ten, koho vysokí aj nízki dôstojníci majú rovnaké túhy, ten zvíťazí.
•    Ten, kto plne pripravený čaká na nepripraveného, ten zvíťazí.
•    Ten, koho vojvodca je schopný a nepodlieha svojmu vládcovi, ten zvíťazí.
Týchto päť vecí tvorí Tao – cestu k poznaniu víťazstva.

Je dôležité vedieť zvážiť riziká a vedieť ako kedy postupovať. Taktiež je potrebné zjednotiť svojich dôstojníkov v boji za tú istú vec, aby potom nedošlo k rozporom medzi nimi. Je taktiež dobré byť lepšie pripravený ako nepriateľ. A čo sa nepáči politikom, a zároveň páči generálom, vojnu musia viesť vojaci, nie politici.


Ten, kto pozná svojho nepriateľa aj seba, nebude v nebezpečenstve ani keby bojoval v sto bitkách. Ten, kto nepozná nepriateľa, ale pozná seba, niekedy zvíťazí, avšak bude tiež poznať porážku. Ten, kto nepozná seba ani nepriateľa bude vždy porazený.

Tento úryvok nehovorí len o taktických informáciách o oboch armádach. Je rovnako potrebné, ak nie prinajmenšom v niektorých prípadoch dôležitejšie, poznať aj psychologické pozadie oboch armád, a väzby medzi jednotlivými predstaviteľmi na oboch stranách. Spoliehať sa na spojenca ktorý vás nepodporí, či armádu ktorá nechce bojovať je hazard.



Autor:

Tomáš Beňuš
tomas.benusgmail.com