OSB I.


OBSAH:
Výstroj a výzbroj
Základná organizácia
Druhy hliadok


OSB – Open Space Battle takto sa označuje boj v otvorenom priestore, teda v lesoch i doslovne otvorených priestranstvách ako sú púšte, tundry a podobne. Budem sa tu zaoberať hlavne taktikou malých družstiev, podľa druhov hliadok v ktorých môžu operovať.


VÝSTROJ A VÝZBROJ


Výstroj jednotlivca

- munícia pripravená v zásobnikoch (8-10 plných zásobníkov), granáty, dymovnice
- oblečenie prispôsobiteľné prostrediu, v spávnom maskovacom prevedení
- chrániče na ochranu lakťov a kolien (hodí sa hlavne v skalnatom prostredí)
- obuv s pevnou podrážkou a pevným držaním kotníka, najlepšie vysoká obuv (aby bola noha „vystužená z topánkuo a predišlo sa tak zbytočným zraneniam)
- príručná lopatka (pre vytvorenie krytu)
- PMR vysielačka, s hands free (v súčasnej dobe sa môže hodiť, keďže sa častejšie stáva, že členovia samotného družstva operujú na vzdialenosti, pri ktorých by po sebe zbytočne vrieskali aj keď komunikácia pri bezprostrednej vzdialenosti posunkami je samozrejmosťou)
- baterka a náhradné zdroje (vhodné sú s filtrami na červené alebo zelené svetlo, nenarušia tak celkom prirodzené nočné videnie oka už prispôsobeného na tmu pri nočných akciách)
- vreckový nôž (okrem bojového noža je dobré mať po ruke vreckový nôž, ktorý nie je pre srandu, ale využíva sa všade)
- písacie potreby, poznámkový blok
- lepiaca páska, šnúry – vraj padákové su naj, drôt (s dĺžkou nad 50m, nikdy neviete kedy sa môže hodiť, napríklad na signalizáciu pohybu medzi stanovišťami, robenie pascí, prichytenie maskovania, zalepenie výstroje aby nehrkala, aj ako vodiaci drôt medzi stanovišťami, pre pohyb v absolútnej tme...)
- mapy, kompas, prípadne GPS a ostatné prostriedky pre orientáciu (mapu je samozrejme nutné mať v nepremokavom obale)
- súprava na prežitie
- príručná lekárnička, dezinfekcia, morfium, podporné látky pre núdzové situácie, obväzy, kondómy (môžu sa hodiť namiesto chirurgických rukavíc, na prenášanie vody, uzavretie rany)
- prostriedky protichemickej ochrany (v dnešných časoch je to samozrejmosťou)
- zásoby potravín a vody, tablety na sterilizáciu vody, všetko na min. 24hod. mať pri sebe (fľašu na vodu vždy udržujte plnú, aby vás neprezradili zvuky pohybu vody)
- karabíny, zlaňovacie 8-ky (pri prekonávaní skál, ale i pre istenie pri prekonávaní vodných prekážok, k pospájaniu ruksakov...)
- pláštenka, bivakovací vak


Nosný systém

Všetok tento „bordel“ treba samozrejme v niečom nosiť, pre tieto účely sú vyrábané špeciálne nosné systémy a taktické vesty. Najznámejší je americký ALICE (all-purpose lightweight individual carrying equipment). Nosný systém by mal byť hlavne modifikovateľný, aby si ho každý mohol upraviť pre svoje potreby a bolo možné pripojiť k nemu ďalšie rozšíriteľné súčasti.



Pri voľbe nosného systému je potrebné myslieť na obmedzenia, ktoré so sebou prináša. Ako je možné vymieňať zásobníky v rôznych polohách, hlavne v ľahu, pri plazení. (Drvivá väčšina času pri boji v lese sa odohráva práve v ľahu, a plazením). Mnoho viest je v súčasnosti vyrábaných práve tak, že je obtiažne v nich zaľahnúť do krytu, nie ešte z nich aj vybrať zásobníky alebo inú výstroj bez naklonenia sa na stranu.


Výstroj skupiny

Výstroj skupiny musí byť volená podľa povahy, druhu akcie a rovnomerne rozdelená medzi všetkých členov. Aby napríklad nedošlo k tomu, že spojár so sebou bude niesť aj všetky náhradné zdroje, neostalo by mu tak miesto na jeho vlastné bojové potreby, muníciu, jedlo a pod..

Pri určovaní výzbroje skupiny sa musí prihliadať na primeranú záťaž, tak aby zároveň aj palebná sila skupiny bola dostatočná. Z pohľadu palebnej sily by bolo vhodné, aby každý vláčil so sebou guľomet, ale záťaž na každého by bola príliš veľká. Preto sa robia rôzne kombinácie, pri ktorých sa rovnomerne rozkladá munícia a ostatné zásoby medzi všetkých členov. To sa týka napríklad munície do guľometov, protitankových zbraní, náhradných zdrojov do zariadení, jedla skupiny

Rozhodnutie pre konkrétne druhy zbraní sa robí na základe týchto faktorov:
- prostredie, jeho klimatické podmienky
- najpoužívanejšia munícia (hlavne v prípade operácií v tyle nepriateľa je dôležité mať zbrane schopné používať muníciu nepriateľa)
- členitosť terénu (či sa použijú optické mieridlá, dĺžka zbrane, používané náboje)
- prevažné svetelné podmienky (pri týchto ide hlavne o voľbu optických mieridiel, nočného videnia)

Vhodné je mať v skupine gulometčíka (pre palebnú silu), granátomet (pre schopnosť vrhať granáty na väčšie vzdialenosti), v určitých podmienkach, alebo ak to vyžaduje povaha hliadky je potrebný i ostreľovač.

Záložné zbrane sú diskutabilné pre potreby boja v otvorenom rozľahlom priestore, nakoľko trafiť sa s pištoľou do terča na 50m je už pomerne problémom. Samozrejme sú dobré, pretože pri plnení úloh, ak je potrebné preskúmať nejaké objekty je vhodnejšie použiť pištoľ, určite jednoduchšie otáčať sa za roh s pištoľou ako s guľometom, prípadne pištoľ s tlmičom pre utajený postup. Naskytá sa však automaticky problém s muníciou, pretože na taktickej veste je už pomerne málo miesta na zásobníky iného typu. Avšak nič nieje nemožné... (v najhoršom lepiaca páska, vyrieši všetko).

Pri výbere záložnej zbrane je potrebné prihliadať hlavne na to, aby ste používali väčšinovú muníciu, a nemali tak s ňou problémy. A samozrejme na to ako vám zbraň sedí v ruke. Je totiž na prd, ak máte zbraň síce veľkú ako kanón, ale máte problém z nej strieľať, nehovoriac o opätovnom zrovnávaní zbrane po výstrele. Dôležité je trafiť sa nie image, pri streľbe je dobré, ak ste schopný nastrieľať rozptyl 10cm na vzdialenosť 20m.


ZÁKLADNÁ ORGANIZÁCIA


Komunikácia

- signály rukou - medzi špeciálnymi jednotkami sú dohodnuté signály rukami, je však vhodné dohodnúť sa i na ďalších okrem uvedených na odkazovanej stránke. Pre komunikáciu gestami musia byť vždy dodržiavané rozostupy na viditeľnú vzdialenosť, a oči neustále na stopkách nielen okolia ale i vlastných členov jednotky.

- rádiové signály - absolútne najdôležitejšie je jasne sa dohodnúť na akých kanáloch prebieha komunikácia,. Ďalej je nutné určiť kanály v rôznych situáciách, v prípade podozrenia, že ste odpočúvaný a podobne. Je vhodné dohodnúť si rôzne signály a kódové označenia pre rôzne ciele, smery útoku a podobné situácie, ktoré je možné predpokladať pri plánovaní akcie. Často je vhodnejšie pre základnú komunikáciu (som na mieste, vidím cieľ...) používať skôr iba stlačenie tlačidla pre vysielanie „PTT“ (push to talk).

- sveteľné signály - svetlice, signály baterkou a pod.

- orientačné signály - tu zaraďujem signály pre určenie smeru, pre okamžité identifikovanie hrozby. Využíva sa často systém hodín, kedy 12hod. ukazuje hlavný orientačný smer, prevažne sa ako „12“ určí hlavný kurz presunu. K tomuto údaju uhlu je však nutné dodať i údaje na spresnenie, určenie výšky v ktorej sa objekt nachádza, pri akom objekte. Samozrejme vzdialenosti, a o aký objekt sa jedná.

Takýto povel potom môže byť napr.: „Kontakt na 2hod. 200metrov na strome!“ / „Jeep na 10hodine cesta Poprad!“ Je dôležité, určiť si krycie názvy pre rôzne objekty, ktorých je v oblasti viacero a mohli by sa tak mýliť (ako sú cesty, rovnaké domy a pod.). Tie samozrejme musí poznať každý člen skupiny. V prípade, že je označenie cieľa zložité, alebo opakovane dôjde k neporozumeniu veliteľových rozkazov k paľbe, tak pre označenie cieľa využíva stopovky.


Reakcia na nepriateľskú paľbu

- pohyb - už pri plánovaní akcie je nutné určiť tzv. body stretnutia, kde sa budú všetci snažiť dostať v prípade rozdelenia. Pri postupe je treba neustále myslieť na možnosti úkrytu v prípade prepadu. Základnym pravidlom pri postupe je, vzájomné krytie, a to tak, že zatiaľ čo jedna časť tímu je v pohybe, druhá časť je na mieste a so zbraňami v pohotovosti sleduje okolie.

- kontakt - reakcia na stretnutie s nepriateľskou hliadkou je samozrejme rôzna podľa cieľov misie, pri utajenej prieskumnej misii je samozrejme vhodnejšie nechať nepriateľskú hliadku prejsť a potom pokračovať ďalej. Ak je zrejmé, že vás nepriateľ detekoval, je treba ihneď spustiť paľbu a prejsť do okamžitého útoku, najdôležitejší je moment prekvapenia.

- pod paľbou - v prípade, že sa skupina ocitne pod paľbou a nedokáže ihneď reagovať zahájením paľby je nutné zaliezť do krytu, zaľahnúť. Ak si počas pohybu dôkladne sledujete okrem okolia aj možnosti krytu, ušetrí to drahocenné desatiny sekundy a zachráni tým život. Zásadou je, nerobiť viac ako 5 dlhých krokov pri pohybe ku krytu ak sa nachádza ďalej, treba hneď zaľahnúť. Ak zaľahnete, ihneď sa snažte odplaziť na iné miesto, pretože ak vás mal nepriateľ na muške, určite bude mať namierené na mieste kde vás videl zaľahnúť a vyčkávať, kedy sa vystrčíte.

- určenie pozície nepriateľa - po tom, čo všetci zaleziete do krytov nepriateľ pravdepodobne prestane strieľať a vyčká, kým neurobíte chybu, preto podľa sluchu sa nie vždy dá určiť pozícia nepriateľa. Hľadajte nasledovné – možnosti úkrytu, dym po streľbe, zničenú vegetáciu a pod. V prípade, že do cca 30 sekúnd nedokážete určiť cieľ, vypáľte dávku do najpodozrivejších miest , možno sa i trafíte, prípadne si nepriateľ bude myslieť, že jeho pozícia bola odhalená a bude opätovať paľbu chaoticky.

- protiútok - aj v prípade, že stále neviete určiť pozíciu nepriateľa, je potrebné zistiť ju doslovne „návnadou“. Na to je vhodné, aby dvaja z jednotky s dostatočným rozostupom šprintom vybehli z rôznych strán vašej pozície do ďalšieho krytu. Ak ani to nevyvolá žiadnu odozvu, tak sa vydajte „na prieskum“ spôsobom „jedna noha na zemi“ (kedy vždy ostáva časť jednotky na pozícii a kryje postup ostatných a takto sa striedajú)


DRUHY HLIADOK


Hliadky sa dajú rozdeliť v základe na:

- bojové hliadky - z názvu je zrejmé, že ide o hliadky určené pre napádanie nepriateľa, branie zajatcov, útoky na vybrané ciele... Bojové hliadky bývajú početnejšie a nesú so sebou väčšie množstvo munície.


- strážne hliadky - tento typ hliadky má za úlohu hlavne pozorovať predpokladané cesty, ktorými sa môže nepriateľ infiltrovať do stráženého priestoru. V prípade kontaktu bojujú s nepriateľom, v prípade veľkého rizika iba informujú reakčné jednotky, ktoré vykonajú zásah, prípadne povolávajú delostreleckú, mínometnú paľbu. Klasickým príkladom sú hliadky pohraničnej stráže.


- prieskumné hliadky - nepozorované prenikanie je základom, v prípade kontaktu sa skôr vyhýbajú akýmkoľvek stretom, predovšetkým zbiera informácie o nepriateľských postaveniach, počtoch nepriateľa, druhoch zbraní a techniky, zaznamenáva inepriateľskú prieskumnú činnosť, aby sa tak dali určiť potenciálne ciele nepriateľa. Medzi prieskumné hliadky sa dá zaradiť i hliadka s cieľom likvidácie VIP osôb, kedy sa vykoná iba likvidácia určeného cieľa a hneď potom sa jednotka nepozorovane stiahne. Prieskumná jednotka musí byť však pripravená k boju v prípade vlastného ohrozenia alebo ak sa naskytne nečakaná možnosť.




made by Drakomir

LITERATÚRA
Bojový manuál – P.McAleese, J. Avery – IVO ŽELEZNÝ Praha – 2000
Smrtiace bojové umenia – S.Crawford – CESTY Praha – 2001
Prežiť! – L.Cacutt – INA Bratislava – 1996
Přiručka pruzkumníka